Vojna sa zmenila. Zbrane a ľudia, ktorí bojujú v dnešnej modernej vojne, sú odlišné od tých, ktoré poznáme z mnohých historických bojísk. A predsa sa vojna nikdy nemení. Pretože bez ohľadu na to, či použijeme oštepy alebo jadrové hlavice, jeden fakt platí – vo vojne sú najsilnejšie vedomosti a informácie.
Ako je teda možné, že si vie celý svet vypočuť ruskú vojenskú komunikáciu?
Na zodpovedanie tejto otázky sa musíme odkloniť od našej bežnej témy kybernetického boja a ponoriť sa do geopolitiky. Pozrieme sa na situáciu na Ukrajine, zanalyzujeme zraniteľné miesta ruskej komunikačnej stratégie a vysvetlíme si, ako boli nápomocné Ukrajine.
Skôr než začneme, musíme spomenúť, že mnohé z verejne dostupných informácií je ťažké overiť. Preto považujte informácie z tohto článku za návrhy a odporúčania, nie za objektívnu pravdu.
Situácia na Ukrajine
Rusko napadlo Ukrajinu, aby si ju nárokovalo ako svoju vlastnú, pričom očakávalo rýchle a ľahké dobytie. A predsa to tak celkom nedopadlo.
Od samého začiatku bránilo ruskému úsiliu zlé plánovanie a koordinácia, ktoré ovplyvnili dokonca aj jeho komunikačné stratégie. Podľa miestnej spravodajskej služby, však ruská armáda údajne vybavená pokročilým rádiovým a rušiacim zariadením trpí ich nízkou kvalitou a bezpečnosťou.
To viedlo vojakov ku komunikácii so svojimi veliacimi dôstojníkmi pomocou nezašifrovaných vysokofrekvenčných rádií (HF) a dokonca aj cez mobilné telefóny. Vďaka tomu Ukrajina a zvyšok sveta dokáže jednoducho zachytiť a lokalizovať vysielanie nepriateľa. To umožňuje efektívnejší odpor ukrajinských vojsk.
Otázka znie: Ako to mohlo Rusko, krajina známa svojimi najmodernejšími spravodajskými operáciami, dopustiť?
Problém s Ruskou komunikáciou
Pravda je taká, že ide o komplexný problém. Aby sme ho vedeli lepšie pochopiť a stručne vysvetliť, rozdelíme ho na dve časti – vybavenie a stratégiu.
Vybavenie
Najprv sa pozrime na vojenskú výstroj pokročilej úrovne, ktorú mali ruskí vojaci dostať. Podľa dostupných informácií by Ozbrojené sily Ruskej federácie (RuAF) mali používať taktické softvérovo definované rádiá (SDRs) typu Azart a Akveduk.
Ide o vysokofrekvenčné (HF) a veľmi vysokofrekvenčné (VHF) rádiá so vstavaným šifrovaním, ktoré majú poskytovať Ozbrojeným silám Ruskej federácie bezpečnú a odolnú komunikáciu na bojisku. Tieto rádiá zvládajú komunikáciu do 18 km až 350 km, v závislosti od typu.
I keď to znie ako rozumné riešenie, bolo by ním iba, ak by fungovalo.
Ako sa ukazuje, výrobcovia rádií Azart a Akveduk boli údajne súčasťou korupcie. Väčšina týchto zariadení mala byť vyrobená a doručená z Číny. Keďže zariadenia trpeli rôznymi konštrukčnými chybami, prvým problémom bola ich účinnosť.
Druhým problémom bola celková dostupnosť. Správy z bojiska naznačujú, že to Rusko s informáciami o svojom vybavení značne prehnalo. V skutočnosti sa totiž rozdistribuovalo len obmedzené množstvo týchto rádií. To viedlo k vyššie spomínanému problému ruských vojakov využívajúcich podpriemerné komunikačné technológie.
Stratégia
Vyššie sme v článku spomenuli, že Rusko pravdepodobne očakávalo víťazstvo v znamení bleskovej vojny, tzv. „blitzkriegu“. Vďaka tejto skutočnosti sa dopustili viacerých strategických chýb. Prvou bolo, že nezničili ukrajinské informačné siete. Môžeme len predpokladať, že sa Rusko rozhodlo nebombardovať kvôli tomu, že si chcelo ponechať čo najviac funkčnej infraštruktúry.
Ukrajinským silám to umožnilo lepšiu komunikáciu. Keď sa Ozbrojené sily Ruskej federácie rozhodli zmeniť svoj prístup a zničili niekoľko 3G a 4G sieťových veží, sami si uškodili. Ich komunikácia cez mobil bola zrazu ohrozená.
Druhou chybou ruských ozbrojených síl bolo prirýchle nasadenie svojich jednotiek. Tie mali malé alebo žiadne informácie o tom, kam idú a čo robia. Kvôli tejto skutočnosti veľká časť ich armády nemala možnosť distribuovať šifrovacie kódy, ktoré by im umožnili bezpečnejšiu komunikáciu.
Treťou chybou bola príliš veľká vzdialenosť medzi vojakmi a veliacimi dôstojníkmi. Podľa informácií získaných od zajatých vojakov Ozbrojených síl Ruskej federácie sa ich dôstojníci v istom momente začali fyzicky vzďaľovať od bojiska. Tieto rozdiely boli natoľko veľké, že aj keď mali jednotky prístup ku kvalitným vysielačkám, nemohli sa spojiť so svojimi veliteľmi. To len skomplikovalo ich problém a viedlo k používaniu mobilných telefónov.
Štvrtou a poslednou chybou, ktorú pokladáme za dôležité spomenúť, je že sa Rusko neobťažovalo so šifrovaním a bezpečnosťou komunikácie (COMSEC). Nie je prekvapením, že ruská armáda zistila, že boli odpočúvaní. Neurobili však nič preto, aby problém vyriešili. Posúvanie falošných informácií cez nezabezpečené kanály je životaschopnou a často používanou vojenskou stratégiou. Ukrajinci aj napriek tomu tvrdia, že boli schopní konať na základe údajov, ktoré z komunikácie ruských vojsk úspešne zachytili.
Ako to pomohlo Ukrajine
Všetky vymenované chybné kroky ruskej armády pomohli vo viacerých smeroch ukrajinskému protiútoku. Po prvé, nedostatočná bezpečnosť komunikácie/prenosu veľmi zjednodušila zachytávanie a rušenie ruského vysielania. Ukrajincom to tiež umožnilo sledovať pohyb ruských vojsk dokonca aj pomocou základnej komunikačnej inteligencie.
Po druhé, keď Ukrajina zistila, ako veľmi sa RuAF spolieha na mobilné telefóny, zablokovala všetky ruské čísla, čím ešte viac obmedzila nepriateľovu komunikáciu. Rusi sa snažili tento problém obísť kradnutím telefónov miestnym obyvateľom. Ani tento krok im však nevyšiel, pretože miestni obyvatelia nahlásili svoje zariadenia za ukradnuté. Ukrajina tak opäť použila tieto telefónne čísla na sledovanie a odpočúvanie ich hovorov.
Aj Dmitri Alperovič, popredný odborník na kybernetickú bezpečnosť ruským vojakom povedal: „Ak používate telefónne hovory, Ukrajinci vás počúvajú.”
Vďaka prístupu, ktorý má Ukrajina ku komunikačným kanálom svojho nepriateľa, môže preventívne zasahovať proti ruským útokom, šíriť nepravdivé informácie a podkopávať už aj tak nízku morálku ich vojakov. To je jedna z vecí, ktorá umožnila Ukrajine ustáť si v boji pevné miesto.
Čo si z toho vieme odniesť
Ako sa Ozbrojené sily Ruskej federácie presvedčili na vlastné oči, vojny vyhrávajú tí, ktorí sú pripravení. A hoci bol ich prípad doslovný, je to lekcia, ktorú si môžeme vziať k srdcu a využiť ju vo vlastnom živote všetci. Bezpečná komunikácia je nevyhnutnosťou. Najmä v dnešnej digitálnej dobe, keď národy, korporácie a jednotlivci vedú informačné vojny na dennej báze.
Bohužiaľ, v momente keď dôjde ku kybernetickému útoku, je na akúkoľvek prípravu príliš neskoro. Preto by sa mali vlády zamerať na bezpečnostné opatrenia, kým je ešte čas. V takýchto prípadoch je na zváženie využiť riešenie ako je Silentel.
Silentel je bezpečnostná komunikačná aplikácia navrhnutá tak, aby svojim používateľom poskytla všetky funkcie, ktoré očakávajú od iných bežných chatovacích aplikácií. Zároveň zabezpečuje ich súkromie. Ponúka štandardné možnosti chatu, hovoru, konferenčného hovoru a zdieľania súborov, pričom je všetko chránené mnohými bezpečnostnými opatreniami vrátane end-to-end šifrovania, súkromných serverov a podobne. K dispozícii je dokonca aj funkcia Push to Talk (PTT) vhodná pre dôležité situácie.
Silentel funguje na všetkých smart zariadeniach (iOS, Android, macOS, Windows) a využívajú ho vlády, organizácie či jednotlivci vo viac ako 50 krajinách sveta. Je tiež prvým celosvetovým riešením svojho druhu, ktoré bolo zaradené do NATO Information Assurance Products Catalogue (NIAPC).
Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, prečo a ako by sa mali krajiny pripraviť na digitálne hrozby dnešnej doby, odporúčame vám prečítať si náš blog Ako môže vláda chrániť svoje citlivé informácie.
